|
|
Partnerstvo sociálnej inklúzie informuje
Sociálna
inklúzia - sociálne začlenenie
Pojem sociálna inklúzia označuje stav jednotlivca, skupiny alebo miestneho spoločenstva, umožňujúci
ich účasť na živote celej spoločnosti, resp. vytvorenie alebo umožnenie
dostatočného prístupu k spoločenským inštitúciám, ktoré zabezpečujú
vzdelanie, zdravie, ochranu a základný blahobyt.
Opakom je sociálna vylúčenosť – fakticky znamená život v chudobe, bez účasti na
trhu práce, bez primeraného bývania, bez dostatočného príjmu, obvykle
v izolácii či malej skupine podobne deprivovaných ľudí, pohybujúcich
sa na okraji spoločnosti. Dlhodobý pocit, že človek nemá v spoločnosti
miesto, je zdrojom chronického stresu. Jeho príčinami môžu byť nízke
sebavedomie, nedokončené vzdelanie, nedostatočné sociálne zručnosti, zlé
telesné a duševné zdravie, neprimerané bývanie, vysoký vek, miestna
vysoká úroveň kriminality, nefunkčnosť rodiny, závislosť od návykových
látok, nezamestnanosť, chýbajúce zdravotné alebo sociálne poistenie.
Sociálna vylúčenosť zahŕňa nielen ekonomickú, ale aj sociálnu,
politickú a kultúrnu perspektívu.
Sociálna inklúzia, začlenenie znevýhodnených občanov, skupín, spoločenstiev sa
zvyčajne dosahuje špeciálnymi programami v rámci štátnej sociálnej
politiky. Realizátorom takýchto programov je aj Fond sociálneho rozvoja. Sociálna inklúzia sa ako pojem často vyskytuje aj v
dokumentoch EÚ a priamo sa premieta do finančných mechanizmov.
Sociálna inklúzia má byť v Európe dosiahnutá podporou práce,
vytváraním pracovných príležitostí, zlepšovaním dostupnosti práce
a podporou vzdelávania.
(Fond sociálneho rozvoja: Úvod do štandardov
terénnej sociálnej práce v obci s osobitným zreteľom na prácu
s vylúčenými komunitami.)
Lokálne
partnerstvá sociálnej inklúzie
Lokálne partnerstvá
sociálnej inklúzie (ďalej LPSI) vznikli ako jeden z nástrojov
Fondu sociálneho rozvoja (ďalej FSR) smerujúcich k napomáhaniu
odstraňovania chudoby. FSR je organizácia založená za účelom znižovania
rizika sociálneho vylúčenia, k čomu podporuje vznik projektov, ktoré
vytvárajú cestu na zaradenie sa do spoločnosti tým, ktorých chudoba
vytlačila až na jej okraj.
Partnerstvá FSR založené na úrovni krajov, okresov a
obcí sú tvorené na základe skúsenosti z práce partnerstiev
v Európskej únii ako efektívneho prostriedku riešenia sociálnych
otázok a problémov.
Partnerstvo je nový
spôsob práce, ktorý s pomocou partnerov vo verejnom, súkromnom aj
treťom sektore kumuluje snahu, vedomosti a skúsenosti ľudí, ako
aj nástroje, ktorými zainteresované strany a podporovatelia dosiahnu
oveľa viac ako by dokázali, pokiaľ by pracovali sami. Umožňuje, aby aktívni
občania a miestne komunity spoločne riešili otázky, pričom uplatňuje
spôsob práce „zdola nahor“.
Základné princípy LPSI,
ktorými sa riadi pri svojej činnosti, sú spájanie a sieťovanie aktívnych
členov, aktívne zapájanie cieľových skupín do rozhodovacích procesov,
podpora zlepšovania životných podmienok ľudí ohrozovaných chudobou a
sociálnym vylúčením, hľadanie nových inovačných prístupov riešenia otázok
sociálnej exklúzie, stimulovanie ekonomickej aktivity, koordinácia
existujúcich verejných, súkromných a dobrovoľníckych organizácií na
miestnej a lokálnej úrovni.
Budovanie efektívnych LPSI je náročná a zložitá
práca, účasť na partnerstve a výsledky sociálnej inklúzie sa
nedosiahnu samé, je nutné odhodlanie a iniciatíva každej
zainteresovanej strany.
VLADO OLÁH
o jednom z najznámejších a najuznávanejších
Stropkovčanov
Narodil
sa 22. mája 1947 v Stropkove. Jeho matka pracovala na stavbe a preto sa na
jeho výchove podieľali jeho starí rodičia, ktorí boli negramotní. Aj
napriek tomu sa veľmi rád učil, chcel ukázať nerómskym spolužiakom, že aj
Róm sa dokáže učiť a byť v tom dobrý. Na základnej škole patril medzi
najlepších z triedy. Vyštudoval strednú školu tankových technikov vo
Výškové, neskôr si doplnil maturitu v tomto istom odbore v Nitre. Neskôr
študoval filozofickú fakultu odbor výchova a vzdelávanie dospelých. Keď sa
odsťahoval do Prahy, dostal sa na Karlovu univerzitu, kde študoval
teológiu, ktorú však zo zdravotných dôvodov v treťom ročníku prerušil. Mal
pred sebou už len posledný rok štúdia a jej nedokončenie ho mrzí až dodnes.
Od roku 1986 žije s rodinou v Prahe. Toho času sa venuje rôznym
kultúrno-spoločenským aktivitám. Je jedným z najuznávanejších rómskych
básnikov a aktivistov v Českej republike, je prvým rómskym básnikom, ktorý
bol v roku 2006 prijatý do Obce spisovateľov Českej republiky. Na seminári
v rámci Svetového rómskeho festivalu Khamoro Vlada Oláha ocenil i
exprezident Medzinárodnej rómskej únie JUDr. Emil Scuka. Nazval ho
najväčším rómskym básnikom. To, že jeho básnické zbierky vychádzajú s
finančnou podporou hlavného mesta Prahy, je dôkazom jeho básnických kvalít
i spoločenskej prospešnosti. Doteraz vydal štyri básnické zbierky. Je
nositeľom Literárnej ceny Mileny Hübschmannovej za obrovský prínos do
rómskej literatúry. Zapojil sa do rómskych etnoemancipačných aktivít. Za
najdôležitejší považuje zrod rómskeho kresťanského a vzdelávacieho
združenia Matice rómskej v roku 1990, ktorého je predsedom. Toto združenie
vydáva knihy, usporadúva tábory pre rómske deti zo sociálne slabých rodín, organizuje
poznávacie zájazdy, besedy, diskotéky. Venuje sa prekladaniu Biblie do
rómčiny a po rómsky píše i kresťanskú poéziu. Bol pri vzniku Rómskej
občianskej iniciatívy (ROI). Nestal sa však jej členom. Od začiatku tvrdil,
že ROI je zostavená z rôznych ľudí najrôznejšieho zmýšľania a vzdelania a
mnohým jej členom ide len o to, aby sa lepšie presadili v spoločnosti.
Prešiel mnohými združeniami: Česky helsinský výbor, nadácia Nová škola,
komisia Ekumenickej rady Cirkvi pre rómsku problematiku, Medzinárodná
organizácia pre evanjelizáciu a pastoráciu Rómov, Spoločnosť odborníkov a
priateľov Múzea rómskej kultúry, a ešte iné. V súčasnosti je na invalidnom
dôchodku a stará sa o svoju postihnutú dcéru.
Rómske komunitné centrum
Rómske komunitné centrum
vzniklo na prelome rokov 2001-2002 ako jedno z mnohých zariadení
Arcidiecéznej charity Košice. Pri zrode myšlienky založiť v Stropkove RKC
stála rehoľná sestra Bernadetta Malíková, ktorá sa v tomto období začala
viac venovať práci s Rómami priamo v rodinách v osade. Išlo hlavne o prácu
s deťmi v jednotlivých krúžkoch (výtvarný, tanečný, krajčírsky, doučovanie
žiakov a pod.). S pribúdajúcimi priestormi sa mohlo rozširovať i pole
pôsobnosti. Začalo sa s organizovaním aj väčších podujatí v rámci RKC
(vianočné akadémie, Mikulášske programy pre deti, vystúpenia tanečných
skupín a pod.), ale najdôležitejšou súčasťou práce zostávala katechéza,
príprava na rómske sv. omše. Dnešné centrum má sídlo na ulici Mlynskej v
Stropkove. K dispozícii máme do októbra budúceho roka dve budovy, ktoré sa
v plnej miere využívajú na prebiehajúce aktivity. Cieľom činnosti je
zlepšenie života rómskej komunity žijúcej v našom meste, zvýšenie ich
zodpovednosti za vlastný život. Snažíme sa o zlepšenie komunikácie medzi
majoritou a minoritou navzájom. Rôznymi voľno-časovými aktivitami a
programami chceme predchádza a zabraňovať vzniku negatívneho správania sa
detí a mládeže. Počas dňa a popoludní k nám prichádzajú malé deti v
predškolskom veku, nimi nazývaná škôlka. Tieto deti sa snažíme naučiť
hlavne komunikovať a rozpráva slovenským jazykom, keďže mnohé to nevedia,
či rozvíja u nich základnú motoriku jednoduchým kreslením, rozoznávaním
farieb alebo sa len tak spolu hra, aby sme aj takto dopomohli k ľahšej
adaptácii na školské prostredie.
V RKC kladieme veľký dôraz na vzdelávanie,
podnecujeme rodičov, aby v tom podporovali svoje deti, lebo vzdelanie je
významnou cestou k zlepšeniu podmienok ich budúceho života. V poobedňajších
hodinách prebieha aj doučovanie detí s nepriaznivým školským prospechom,
ktorý sa zo všetkých síl spoločným úsilím snažíme vylepšiť. Pre deti, ktoré
sa najviac a najčastejšie angažujú a zapájajú do činnosti v jednotlivých
krúžkoch, organizujeme rôzne jednodňové podujatia, napr. karnevaly,
vianočné posedenia, Deň detí, opekačky, výlety do blízkeho okolia, tábory a
poznávacie výlety. Jednotlivé aktivity v centre sú rozdelené na jednotlivé
dni, aby si tu mohol každý nájsť to svoje, čo mu najviac vyhovuje. Pre deti
a mládež od 5 do 18 rokov tu ponúkame tanečné súbory so zameraním na
moderné i rómske a ľudové tance. Tieto tanečné krúžky sú najviac a
najpravidelnejšie navštevované.
Spevácky krúžok vznikol a doteraz funguje pre deti
rôzneho veku, ktoré radi spievajú hlavne piesne s gospelovým zameraním.
Dievčatá z tohto speváckeho účinkujú a spievajú viac-menej pravidelne na
rómskych svätých omšiach každú sobotu v kláštornom kostole. S našou
dobrovoľníckou Lenkou Matkobišovou už počas svojho trvania nacvičili
množstvo pekných pesničiek i akadémií aj pri rôznych iných spoločenských a
kultúrnych podujatiach. Nácviky pesničiek na rómske omše sú spojené vždy s
katechézou, ktorá je prispôsobená aj na vekové zloženie detí a mládeže aj
na jednotlivé cirkevné sviatky a slávenia týchto sviatkov. Cez pôstne
obdobie sa modlievame v piatok krízové cesty, v máji Litánie a v októbri
sv. ruženec. Deti, ktoré sa nevedia vôbec modli učíme aspoň základné
modlitby, aby sa vedeli modliť vlastnými slovami, ak im robí problém naučiť
sa jednotlivé modlitby.
Keďže rómske deti veľmi rady kreslia a sú veľmi
kreatívne, dostávajú priestor vo výtvarnom krúžku. Tu svoje nadanie a
neopakovateľné farebné videnie sveta môžu so všetkou nápaditosťou podľa na
papier. Športové aktivity sú rozdelené do viacerých vekových kategórií,
lebo radi si zašportujú aj dospelí chlapi či ženy. Priamo v RKC funguje
stolnotenisový krúžok pre chlapcov i dievčatá. Futbal, ako neodmysliteľná
súčasť športového života, hrajú v jednotlivých kategóriách chlapci, muži i ženy.
Vedúci každého tanečného súboru, spravidla Róm, je
zodpovedný za prácu v tomto krúžku, dochádzku detí, motiváciu detí i
jednotlivé nácviky.
V priestoroch RKC nacvičuje aj hudobná skupina
Maxton za vopred dohodnutých podmienok, ktoré ich nepriamo vedú k
zodpovednosti. Jednou z hlavných náplní je sociálne poradenstvo, kde RKC
výrazne spolupracuje pri riešení problémov s terénnymi sociálnymi
pracovníkmi, ktorých kancelária sa nachádza v priestoroch RKC. Okrem
uvedených aktivít spolupracujeme s ďalšími inštitúciami a organizáciami na
nás alebo ich podnet. Veľmi vítanou je spolupráca s OZ Ohnivé srdce lásky,
ABC CVC Stropkov, Potravinovou bankou Slovenska i Českou potravinovou
bankou, alebo našimi zariadeniami Arcidiecéznej charity Košice a pod.
V nasej práci s touto cieľovou
skupinou by sme chceli pokračovať čo najdlhšie a prichádza stále s
novými nápadmi, ktoré by pomohli pri riešení jednotlivých problémov.
Šatník
Prostredníctvom
OZ Ohnivé srdce lásky a Rómskeho komunitného centra je v Stropkove už niekoľko
rokov prevádzkovaný tzv. šatník pre rodiny v hmotnej núdzi. Ten môže
fungovať len s výraznou pomocou darcov z okolia Stropkova, ale predovšetkým
darcov zo zahraničia, ktorí nám počas celého roka pomáhajú aj pri
realizovaní ďalších našich aktivít.
Priestory
šatníka sa nachádzajú na Šarišskej ulici v Bielom dome (vchod z boku).
Šatník je rodinám v hmotnej núdzi prístupný raz do týždňa a to v
utorok od 9.00 do 15.00 hod. Šatstvo je v ňom dopĺňané podľa aktuálnych
možností a ročného obdobia. Okrem ošatenia vieme sprostredkovať
darovanie hračiek, detských potrieb, obuvi. Podporu okrem cieľovej skupiny
Rómov chceme poskytnúť aj ďalším rodinám zo Stropkova a okolia, ktoré by
takúto pomoc privítali. Z tohto dôvodu sme o po- moc už pred časom
požiadali ÚPSVaR Stropkov, kde nám vyšli v ústrety a našu myšlienku
podporili. Preto dávame do pozornosti opäť, že v spolupráci s
referentmi Oddelenia pomoci v hmotnej núdzi môžeme túto ponúknuť pomoc
rodinám mimo rómskych lokalít. Ide o rodiny rozhodnutím ÚPSVaR posudzované
v hmotnej núdzi, či rodiny, ktoré poberajú výživné na deti. V prípade
záujmu je možné sa obrátiť na pracovníkov tohto oddelenia a požiadať
o sprostredkovanie uvedenej pomoci cez naše občianske združenie. Aj
takouto aktivitou chceme v rámci našich možností prispieť
k pomoci a skvalitňovaniu sociálnej situácie rodín a jednotlivcov
v našom regióne.
Naša
skúsenosť s prevádzkou šatníka za niekoľko rokov je taká, že o
šatstvo, predovšetkým aj niekoľko desaťročí staré, konkrétne - staré
pletené svetre, mužské obleky, dámske kostýmy, sviatočné oblečenie pre
dospelých a pod. - nie je záujem. Uvedený odev sa nám preto hromadí a je
problém s jeho spotrebovaním, zničením, pretože jeho odvoz je problematický
a finančne nákladný (v súčasnosti to činí 150 Eur za jeden veľký
kontajner). Nakoľko pokrytie takýchto nákladov nie je v našich silách,
nemôžeme fungovať ako zber druhotných surovín. Hľadali sme záujemcov o
spomínané šatstvo vo viacerých domovoch sociálnych služieb, v iných
podobných zariadeniach, v zahraničí na misiách - je to však tovar, ktorý je
prebytkový a nepotrebný. V tomto smere ho nemáme komu darovať. Prosíme
preto darcov, aby boli v tomto smere chápaví a zhovievaví a ak vedia vyššie
spomenuté šatstvo ponúknuť, rozdať jednotlivcom a rodinám, ktoré šatstvo
potrebujú, nech tak sami urobia.
Rozhovor
s terénnymi sociálnymi pracovníkmi Evou Olachovou a Jozefom
Goroľom.
Vieme, že vo
svojom zamestnaní pôsobíte ako terénni sociálni pracovníci Mesta
Stropkov. Koľko rokov už vykonávate túto funkciu?
Evka: V tejto oblasti
pracujem už 3 roky. Zo začiatku to bolo trošku ťažšie, pretože to bolo moje
prvé skutočné zamestnanie, ak nepočítam podnik Tesla a.s., kde som bola
zamestnaná len 3 týždne. Jožko: Mesto Stropkov sa v r. 2005 zapojilo
do projektu terénnej sociálnej práce, takže pôsobím v tejto oblasti od júna
2005 až doteraz.
Ako Vás ako Rómov
pôsobiacich v sociálnej oblasti vnímajú samotní Rómovia?
Evka: Už som to
spomínala pri prvej otázke, bolo to trošku ťažšie na začiatku, vôbec som
netušila do čoho idem, ale vedela som, že nechcem ostať „zahrabaná v
osade“, kde okrem výchovy detí a starostlivosti o domácnosť som nemala
žiadnu inú náplň. Chcela som niečo iné, než moje rovesníčky, alebo ženy v
osade. Chopila som sa prvej príležitosti, ktorá sa mi naskytla a ktorú mi
poskytli moji terajší kolegovia z centra, ktorí už v tejto oblasti pôsobili
a niekedy som bola aj ich klientkou ja sama. Pomohli ma pripraviť sa
na výberové konanie, ktoré sa konalo na meste. Síce to nedopadlo hneď tak,
ako som chcela, pretože som bola prvá
náhradníčka v
prípade, že sa uvoľní nejaké miesto, ale neskôr to vyšlo. A ako ma vnímajú
Rómovia? Spočiatku ani neverili, že som riadne zamestnaná a mysleli si, že
som len na aktivačných prácach. Rómovia ma hneď ako terénnu pracovníčku
neprijali. Musela som si nájsť k nim cestu, aby mi dôverovali, ale neskôr
som už mala aj zopár svojich tzv. klientov, ktorí mi verili a chceli, aby
som im pomohla riešiť ich problémy len ja. Samozrejme, že tu bola aj závisť
z ich strany a nie vždy to bolo jednoduché, aj som si niekoľko krát
povedala, že končím, veď práca s ľuďmi je veľmi ťažká, ale vydržala som to
a som rada, že robím práve túto prácu.
Jožko: Keď som začínal v
tejto práci, nemal som u Rómov veľkú dôveru. Ale pomaly a postupne
klienti zisťovali, že to čo robím, robím naozaj pre nich. Pomaly sa naše
vzťahy upravili, keď z ich pohľadu bolo za mnou vidieť aj nejaké výsledky.
V minulom roku ste
nastúpili na VŠ Sv. Alžbety, na štúdium sociálnej práce, čo vás k tomu
viedlo?
Evka: Klamala by som,
keby som povedala, že vyššie finančné ohodnotenie ma nezaujímalo, keďže som
mala možnosť štúdiom na vysokej škole postúpiť na inú pozíciu, ale nebolo
to len o peniazoch. Už skôr som sa zahrávala s myšlienkou ísť študovať na
nejakú výšku a aj moji kolegovia ma dosť prehovárali, že mám nato, ísť
študovať a keď sa mi naskytla príležitosť, tak som dlho neváhala
a prihlásila som sa a vyšlo to a prijali ma. Chcela som zistiť, aké to
je, byť vysokoškoláčkou a celkom sa mi to páči. Pravdaže, som ešte len na
začiatku, uvidíme ako to celé dopadne.
Jožko: Okrem toho, že som
chcel ísť študovať to bola aj podmienka FSR, ktorý projekt komunitnej
sociálnej práce realizuje. Takže som si podal prihlášku, prijali ma.
Aké sú Vaše
doterajšie študijné výsledky?
Evka: Nie je to až také zlé,
ako som si to predstavovala. Celkom mi to ide. Mám už niekoľko skúšok
celkom úspešne za sebou.
Jožko: Študijné výsledky?
Myslel som si, že to bude väčší problém, ale zatiaľ je to dobré. Ešte musím
absolvovať 3 skúšky a zimný semester v tomto ročníku bude za mnou.
Ako zvládate naraz
prácu a štúdium?
Evka: Tak toto je asi
najväčší problém. Nejde tu len o prácu a štúdium, mám aj rodinu,
o ktorú sa musím postarať. Mám dve deti. Dcéra chodí do tretieho ročníka
na ZŠ. A syn navštevuje škôlku, takže je to dosť náročné, ale manžel mi
pomáha a aj moja rodina.
Jožko: Človek si
jednoducho musí rozdeliť čas tak, aby to všetko stíhal. Okrem štúdia a
práce je to v tom zarátaná samozrejme aj rodina.
V
mestách Stropkov a Medzilaborce pôsobia terénny sociálny pracovníci,
ktorí vykonávajú svoju prácu priamo v teréne ... od roku 2005
Terénna sociálna
práca je práca s klientom, predovšetkým v podmienkach mimo
inštitúcie (zariadenia). Usiluje sa dostať k cieľovým skupinám, preniknúť
na miesta, kde sa prevažne zdržujú, žijú – čo najbližšie k ich
prirodzenému prostrediu. V tejto súvislosti môžeme hovoriť o
vyhľadávacej, sprevádzajúcej a mobilnej sociálnej práci. Nie je založená na
spôsobe, kde sa počíta s aktivitou jednotlivca v smere, že by mal sám prísť
do inštitúcie a vyhľadať pomoc či aktivitu. Jej princíp spočíva v tom, že
terénny pracovník vychádza z inštitúcie za jednotlivcom, alebo skupinou do
jej prirodzeného prostredia. Podstatou činnosti práce terénneho sociálneho
pracovníka je orientácia na prácu s minoritou ohrozenou viacnásobným
sociálnym vylúčením. Svoje aktivity smeruje k jednotlivcom a rodinám z
tejto komunity so zámerom skvalitniť a zlepšiť ich život a to
prostredníctvom mapovania terénu pre získanie relevantných informácií o
spôsobe života vylúčenej komunity, vyhľadávaním sociálne vylúčených
klientov, ktorí nemajú schopnosť, resp. stratili zručnosť na riešenie
svojich sociálnych problémov, sprostredkovanie kontaktov s oficiálnymi
inštitúciami, poskytovanie poradenstva pri osobných problémoch, krízovej
intervencie v ťažkých životných situáciách. Ďalej sú to aktivity zamerané
na podporu a posilňovanie sebavedomia, zodpovednosti a mnohé ďalšie,
čím sa snaží zmierňovať proces vyčlenenia zo spoločnosti. Terénnu sociálnu
prácu preto možno považovať aj za akýsi tmel spájania majority s minoritou,
prostriedok začlenenia týchto vyčlenených skupín do spoločnosti.
Projekt
terénnej sociálnej práce sa realizuje vďaka podpore z Európskeho
sociálneho fondu v rámci Operačného programu Zamestnanosť sociálna
inklúzia.
|
|
